|
História v
slove: V
Historický význam a výnimočnosť Liptovského Jána je nepopierateľná.
Veď práve z tejto obce sa ovládala jedna tretina celého Liptova.
Významný tu bol rod Szentiványovcov, ktorí ovládali úrady na
Liptove. Okrem nich žili v Jáne aj rody ako Smrečanskí a Bánovci
spravujúci veľké pozemky a hospodárstva. Obec vlastnila bane na
striebro aj zlato v Bociach aj priamo v Svätojánskej doline.
Baníctvo bolo hlavným ekonomickým ťahúňom obce, ako aj regiónu,
avšak po úpadku jeho významu, zníženiu nálezísk aj zásob, sa viac
začali páni, aj bežní obyvatelia v obci orientovať viac na
poľnohospodárstvo a chov domácich zvierat.
Liptovský Ján mal od svojho vzniku stále aktívnu farnosť. Farský
kostol stojí dodnes, hoci od jej založenia ju viac krát prestavali.
Ako sídlo farnosti fungoval Liptovský J8n od 14. do 16. storočia.
Nad obcou na vŕšku Veratín, ktorý tiež mnohé zdroje uvádzajú
aktuálnejšie ako Hrádok, bol drevený hrad, ktorý obývali
Bogimírovci. Boli ako jediní, čo vlastni hrad a neboli kráľmi na
celom Liptove. V priebehu 16. storočia sa v obci začalo budovať
čoraz viac murovaných stavieb. Zemianske opevnené sídla, alebo len
kaštieľom podobné panské domy priamo spojené aj s hospodárskymi
budovami. Z týchto stavieb sa nám dodnes aj niekoľko zachovalo. Iné
nahlodal zub času, životnosť materiálov, alebo sa rôzne prestavali.
Kaštiele v obci, ktoré stoja dnes sú zväčša postavené v období po
16. storočí až v 19. storočí. Jeden zo súpisov obce nám dokazuje, že
páni si v obci rozdelili celú pôdu, z poddaných spravili želiarov,
prípadne k poddaným želiarov nasťahovali. V roku 1554 založili
šľachtickú školu, ktorá slúžila na vzdelanie synov mešťanov a
šľachticov až do 18. storočia. Obec v tomto období mala aj vlastný
spoločenský dom, ktorý plnil skôr úlohu siene pre spoločenské
podujatia pre smotánku, alebo objekt plnil úlohu casína. Po oslabení
vplyvu šľachty sa z budovy stalo židovské centrum a
pretransformovala sa na synagógu a židovskú školu.
Liptovský Ján bol významným obchodným centrom. Obchodovalo sa tu so
striebrom, zlatom, ale aj drevom a čiastočne s inými plodinami. V
roku 1583 až 1584 bolo v Liptovskom Jáne celkovo 8 panských kúrií,
richtárov dom, 21 želiarskych domov ale aj 10 domov, ktoré boli v
dôsledku vypuknutia cholery opustené. Z domov chudobného
obyvateľstva sa nám nezachovali žiadne, aj pre spôsob vyhotovenia a
krátkej životnosti ale aj najmä z dôvodu v podstate neustáleho
vývinu spôsobu bývania pre spodnú vrstvu obyvateľstva. Pôvodne boli
domy hlinené a kamenné. Koncom osemnásteho storočia sa do obce
dostávajú nové riešenia stavieb aj pre bežné obyvateľstvo, kedy
kameň a hlinu kombinovanú s drevom nahradili stavby celodrevené. V
19. storočí sa začali objavovať aj budovy z tufu a spojivom bola
hlina.
Obyvateľstvo sužovali neraz vlny cholery, ktoré znížili obyvateľstvo
najmä v najchudobnejšej vrstve. Svätojánski v dedine udržiavali
otroctvo a nevoľníctvo aj dávno po tom, čo ho Jozef II. zrušil. Bol
to najmä strach a nulová vymožiteľnosť práva bežného obyvateľstva,
čo zapríčinilo pomalé zanikanie otroctva, či skôr poddanstva. Boli
to aj povodne, požiare a iné živelné pohromy, čo sužovali ľud.
Nariadenia cisára Jozefa II a jeho Tolerančného patentu dovolilo
postaviť kostol každej viere v obci, ktorá počtom spĺňala kritérium
stavby. Vznikol tak aj evanjelický kostol.
Z Liptovského Jána pochádzali mnohé murárske partie zručných
tesárov, murárov, skúsených staviteľov, ktoré sa postarali o viacero
hotelov, sídiel a kaštieľov vo Vysokých Tatrách. Sem chodili aj iní
po chlapov, ktorí vedeli pracovať na stavbe a sem sa chodili priúčať
aj mladí z iných obcí. Chlapi z Liptovského Jána postavili množstvo
budov v Budapešti, aje aj chatu pod Rysmy. Po nástupe všetkých
zákonov cisára Jozefa II. boli Szentiványovci stále pánmi nad svojim
majetkom, no nie až takí páni nad ľudom. Keďže však stále vládli nad
pôdou a bez nej sa nemohol bežný človek uživiť, stále boli nakoniec
pánmi v pravom slova zmysle.
Po vypuknutí smrtiacej cholery v roku 1873 zomrel aj István
Szentiványi, čo vystrašilo ostatných zemepánov v obci a na čas sa z
obce vytratili zo strachu rovnakého postihnutia. Po tomto období sa
začalo s väčším využívaním lesov a dreva, ako aj rozvinulo sa
baníctvo. Drevo sa využívalo ako palivo, ako aj na stavby. Neskôr
začali Szentiványiovci spolupracovať, alebo skôr svoju pôdu za
peniaze prenajímať židovským árendátorom. Tí sa zaslúžili o mohutné
prosperovanie hospodárenia Svätého Jána, priniesli modernizáciu do
fungovania hospodárenia. Od 19. storočia mali v Jáne dve vodné píly.
V roku 1921 postihlo obec podpaľačstvo. Nesúhlas so zmenami v
spoločnosti zrejme vyústil do vypálenia viacerých domov,
hospodárskych budov, sena, zásob... Neskôr v roku 1926 povodeň
zničila všetky mosty a zatopila ornú pôdu čím z nej spravila na celý
rok nevyužiteľnú zem. Po ďalšie roky však už obec naďalej rástla.
Po opustení kaštieľov pánmi sa viacero z nich odkúpilo miestnym
ľudom a prerobili na byty, či väčšie domy. Dnes ich zas pre zmenu
vykupujú rôzne spoločnosti, ktoré chcú, alebo už prevádzkujú
zariadenia na rekreačné služby, ubytovanie, oddych. |
